Peťo Kizek
ozdravujem INTEGRÁCIA! V prvom rade by som sa rád poďakoval, že som sa mohol zúčastniť tohto úžasného výletu, stráviť pár dní so super ľuďmi, získať rady do života a veľa účastných zážitkov, na ktoré tak skoro nezabudnem. Pravdu povediac keď som išiel z domu, tak som bol plný očakávaní, tešil som sa z toho, že pôjdem na výlet, ale mal som aj strach z toho , že nikoho nepoznám a či zapadnem do kolektívu. Cesta do Milána sa zdala byť ako nekonečná. Prišli menšie komplikácie a museli sme do noci čakať v Poprade, no našťastie sa tie komplikácie podarilo vyriešiť a prísť do Milána akurát v čas. Ako najprv sme prišli na San Siro a zašli do oficiálneho obchodu AC. Bolo to neuveriteľné. Po hodine sme sa vybrali na večeru, kde za nami prišiel konzul a o pár minút aj Juraj Kucka. Veľmi ma prekvapil. Nemyslel som si o ňom že je to veľmi výnimočný človek no opak bol pravdou. Bol a je veľmi ochotný, srdečný a veľmi priateľský človek. Na druhý deň som sa cítil už dobre a už som nemal strach z toho , že nikoho nepoznám, aj keď som si pamätal asi štyri mená. Počasie nám síce trošku nevyšlo, no aj napriek tomu to bol skvelý deň. Prešli sme si trošku mesto. Keďže nám začalo pršať tak sme si zašli do jedného podniku a pozreli si ako sa naši hokejisti popasujú s talianmi. Chcel som pozrieť aj menšie suveníry, tak som poprosil Stanku či by so mnou nešla trošku ich pozrieť a veľmi si cením, že išla so mnou. Po ceste do hotela sme dobre nepukli od smiechu, ako Miky rozprával po taliansky. Prišla nedeľa, vybrali sme sa ešte raz do mesta a pozreli si niektoré zaujímavé budovy aj zblízka a po prvý krát som išiel do akvarka, bolo to veľmi zaujímavé. Veľmi dobré bolo aj upozornenie pred budovou pri jazierku. Bolo tam niečo na ten význam že keď si v ňom necháte rybu alebo korytnačku počas prehliadky tak môžete dostať pokutu. V centre mesta sme našli aj pohár pre víťazov slávnych pretekov Girod´IItalia. Ešte nikdy som nevidel podobnú trofej tak z blízka. Prišiel večer a my celí nedočkaví sme sa vybrali na zápas. Prvý krát som išiel metrom. Bolo to celkom zaujímavé. Prišli sme pred štadión a tú atmosféru z neho bolo cítiť už vonku a to ostávalo do začiatku zápasu asi hodina a pol. Pre ľudí bol ten zápas ako keby sviatok. Na tom zápase sme zažili asi všetko čo by sa mohlo stať. Padlo päť gólov, penalta, červená karta, atmosféra neuveriteľná… Bol som veľmi rád že som sa tam dostal, veď pred tým som nebol ani na slovenskej prvej lige. Cesta domov bola tiež pozoruhodná ako sme sa v tlačenici chceli dostať na metro a púšťalo to 450 ľudí. Mal som trošku aj strach no našťastie to dopadlo dobre . A prišiel posledný deň, už bolo vidieť na viacerých únavu ale ešte nám trochu energie ostalo a minuli sme si ju v zábavnom parku. Bolo veľmi dobre, že sme sa rozdelili na dve skupiny, lebo nie každý ma žalúdok na extrémne horské dráhy. Treba poďakovať aj Slavovi. Pôvodne namal ísť s nami do parku, ale sa obetoval a išiel s nami aj na vodné atrakcie. Ako sme tak vyšli z jednej atrakcie, tak čuduj sa svetu, Hamšíka sme stretli , čo bolo úplne šialené, veď aká je pravdepodobnosť, že ho stretneš len tak náhodou. Grazie, with love Peťo.
